in.ba

Nepopierateľne patríte k naším najuznávanejším ortopédom. Mali ste vo výbere svojej medicínskej špecializácie od začiatku jasno?

Rozhodnutie dať sa „cestou ortopéda“ som v mojom prípade pokladal za celkom prirodzené – túto súčasť medicíny som si obľúbil už na prednáškach, uchvacovali ma najmä ortopedické operácie, pretože sa pri nich uplatňovalo množstvo technických prvkov. K technike som mal totiž vždy blízko a práve jej spojenie s lekárstvom pokladám v tom, čo robím, za veľmi šťastné a logické.

Často spomínate svojich učiteľov, hovoríte o ich veľkom vklade do vášho profesijného rastu ...

Áno, mal som šťastie, formovali ma nielen erudovaní odborníci, ale aj veľkí ľudia. Lásku k ortopédii mi vštepil profesor Huraj, ale najmä profesor František Makai, spočiatku ako pedagóg, neskôr ako odborník zodpovedný za špecializáciu na ortopedickej klinike, kde ma viedol od môjho nástupu do praxe, a nakoniec ako vynikajúci prednosta kliniky. Ďalším profesorom, ktorý vo mne vzbudil a vypestoval lásku k operáciám chrbtice, bol profesor Vlach z Brna. Po odchode profesora Makaia z funkcie v roku  2004 som sa po viacerých výberových konaniach stal prednostom tejto kliniky.

Postupne sa do podobnej pozície odovzdávania skúseností dostávate vy. Na klinike vytvárate veľký priestor mladým kolegom, usilujete sa, aby si prehlbovali nielen teoretické vedomosti, ale získavali najmä praktické skúsenosti.

Je to samozrejmé a logické vyústenie našich snáh a súčasných možností. Len vtedy, ak sa mladí kolegovia dostanú k operáciám, praktickej ortopédii, ak získajú operačnú erudovanosť a teoretické poznatky si overia v praxi, budú rásť. Som rád, že sa nám otvára aj spektrum možností spolupracovať so zahraničnými ortopedickými pracoviskami a že mladí kolegovia sú od začiatku praxe konfrontovaní s vynikajúcimi svetovými odborníkmi. Konkrétne si veľmi cením spoluprácu s ortopedickými klinikami vo Viedni, v Česku, Maďarsku, Poľsku,  Nemecku a v ďalších krajinách Európy. V posledných troch rokoch sme rozvinuli veľmi dobrú spoluprácu s Department of Orthopaedic Surgery, Hospital for Joint Diseases, ktorú vedie prezident Americkej akadémie ortopédov – profesor Joseph Zuckerman, táto ortopedická klinika je pracoviskom New York University. Tamojšia ortopedická klinika je obrovským pracoviskom, patrí k trojici najlepších v USA, a je pre nás obrovskou cťou i zadosťučinením, ako aj uznaním našich výsledkov, že si nás vybrali na spoluprácu. Jedným z jej konkrétnych výstupov sú mesačné pobyty našich mladých lekárov pred atestáciou a špecializáciou, za dôležitú pre ich odborný rast pokladám najmä možnosť priamej klinickej edukácie a asistencie pri výkone operácií, ako aj  vstupy do praktickej liečby.

Spolupráca so špičkovými odborníkmi z  Hospital for Joint Diseases v lekárskej praxi na klinike, ktorú vediete, má aj širší vzdelávací dosah.

Áno, popritom, že naši mladí kolegovia dostanú príležitosť praxovať priamo na klinike v Amerike, inšpiroval nás systém vzdelávania na niektorých pracoviskách v USA, tzv. Ortopedic Journal Club. Ide o formu vzdelávania najmä pre našich mladých ortopédov, ktorí si raz mesačne pripravia podrobnú prezentáciu vybranej problematiky. Starší a skúsenejší kolegovia si pripravia oponentúru k prednesenému článku, porovnajú skúsenosti aj z vlastnej praxe... Takto sa problém rozoberie z viacerých strán a prinesie osoh širokej lekárskej obci. Zriaďujeme aj multimediálnu miestnosť, plánujeme organizovať videoprednášky, prostredníctvom videokonferencií viesť s kolegami zo zahraničia konkrétne konzultácie o našich komplikovaných pacientoch, riešiť moderným a dostupným spôsobom každodenné praktické operačné postupy.

Náš systém výučby a poskytovania starostlivosti je však tiež na veľmi vysokej úrovni.

Áno, a keď sa zrealizujú naše najbližšie plány, budeme na svetovej úrovni. Prvú fázu edukačného programu na našej klinike podporilo vedenie Univerzity Komenského prostredníctvom programu EXU (Excellent University). V súčasnosti sa usilujeme o vytvorenie národného excelentného centra na diagnostiku a liečbu pohybového aparátu na našej klinike, uchádzame sa o podporu z fondov Európskej únie. Vybavenie pracoviska a prístrojové zariadenia by mali slúžiť pacientom z celého Slovenska, máme v úmysle poskytovať exkluzívnu diagnostiku s vynikajúcou výkonnosťou (zobrazenie komplexnej kostry, výrazná redukcia žiarenia, trojrozmerné zobrazenie kostí pacienta a pod.). Ako prví na Slovensku budeme využívať prístroj EOS – ide o prístroj, ktorý naskenuje celé telo naraz a ukáže, kde sa v ňom nachádzajú napr. nádorové ložiská a podobne. Plníme aj viacero výskumných úloh a programov, takže využitie najnovšej techniky bude naozaj široké, pričom jeho uplatnenie je zamerané predovšetkým na všestranný komfort nášho pacienta.

Vráťme sa však k vášmu pôsobeniu. Za váš nezastupiteľný podiel na vynikajúcich výsledkoch hovorí nespočetné množstvo pacientov, ktorým ste prinavrátili zdravie. Vy sa však venujete aj výskumnej práci, resp. uplatneniu rozmanitých vylepšení, patentov...

Ako som už spomínal, odmalička mám vzťah aj k technike, rôznym technickým riešeniam a vylepšeniam. Ako dieťa som navštevoval modelársky krúžok. Získaný vzťah k technike a zručnosť som uplatnil priamo v medicíne, v „svojej“  ortopédii, bezprostredne pri ochoreniach kĺbov a celkového pohybového aparátu. Pri vývoji nových riešení – patentov – ide o tímovú prácu, dlhodobo spolupracujem s profesorom Žitňanským z STU, ako aj s priateľmi z konštrukčnej a technickej praxe. Pred 14 rokmi sme sa začali pohrávať s myšlienkou, ako postupovať pri ošetrení skoliotických deformít chrbtice v detstve, aby sme ich opravili, a chrbtica bola dobre funkčná aj v dospelosti... Mne je riešenie jasné po lekárskej stránke, oni hľadajú a nachádzajú technické možnosti. Dlhé roky skúmania práve teraz finišujú, náš dynamický fixátor, ktorý bude sledovať rast chrbtice vďaka posúvateľnej segmentovej súčiastke, je typom, aký nebol na skoliózy a deformity zatiaľ vo svete použitý. Už má za sebou experimentálne štúdie uskutočniteľnosti a v priebehu roka by sme sa mali pustiť do klinickej štúdie. Samozrejme, jeho cesta do humánnej medicíny je ešte dlhá... Teším sa aj z blížiaceho sa  uplatnenia ďalšieho patentu – nového typu náhrady bedrového kĺbu, ktorého výskum sme začali s profesorom Makaiom a profesorom Žitňanským. V prípade tejto náhrady sa už skončili animálne experimenty a biomechanické štúdie testovania, púšťame sa do klinického skúšania a predpokladám, že na jeseň sa nám podarí implantovať keramický kĺb prvým pacientom.

Ortopedické operácie patria aj k časovo veľmi náročným...

Áno, najdlhšia operácia v mojej špecializácii trvá asi 10 až 12 hodín, v spinálnej chirurgii ide o odstraňovanie nádorov z oblasti krížovej kosti, ktorá je veľmi ťažko dostupná v oblasti panvy... Hoci sa operácia zameriava na odstránenie kosti, kým sa dostaneme k vlastnému zákroku, musíme v spolupráci s cievnymi chirurgmi uvoľniť množstvo ciev a nervových spojení... Náročnosť nespočíva len v konkrétnom zákroku odstránenia nádoru, zaväzujúce sú aj ostatné okolnosti, pretože ak by sa niečo porušilo, pacient by napríklad po operácii už nechodil... Práve v tom spočíva náročnosť všetkých operácií súvisiacich s chrbticou. Aby som však tému odľahčil, spomeniem, že asi pred dvanástimi rokmi som operoval spolužiaka, a dnes, vždy keď sa stretneme, nezabudne sa mi poďakovať...

Ako sa lekár ako vy pripravuje na operáciu?

Dodnes si vždy ráno pred operáciou okolo piatej sadnem a zrekapitulujem všetko, čo ma čaká. Prehrám si operáciu, najmä keď ju idem robiť prvýkrát, pripomeniem si, aké môžu nastať komplikácie. Dnešné technické možnosti sú obrovské, takže by bolo hriechom nevyužiť ich. Ak sa dá, prejdem si vďaka nahrávkam  na CD všetky prípadné úskalia. Keď poznáte možnosti, nájdete aj alternatívne riešenie ako operáciu pozastaviť, vyriešiť ťažkosť. Samozrejmosťou je trpezlivosť,  neustále vzdelávanie a sledovanie novej diagnostiky.

Vie sa o vás, že nemáte príliš rád, keď sa o vašej práci lekára hovorí ako o špičkovej, prečo?

Pretože niekoho vyslovene stavať na piedestál, že je špičkový, najlepší, je veľmi ťažké, a často aj málo objektívne. Samozrejme, nejaký čas môžete byť v istom zameraní najlepší, je dobré, keď sa vám daria operácie, ale odrazu sa môže do cesty postaviť nevyspytateľná komplikácia... Na Slovensku máme vynikajúcich ortopedických odborníkov jednotlivcov, ale skôr by som podčiarkol tímovú prácu, špecializáciu jednotlivých pracovísk. Napríklad naše pracovisko tvorí viacero tímov – špecialisti na úrazy pohybového aparátu, končatín, pred necelými 4 rokmi sme založili prvé spondylochirurgické oddelenie na Slovensku, ktoré sa zameriava na operačné a konzervatívne liečenie ochorení chrbtice, dnes je špičkovým pracoviskom na Slovensku a ročne tam vykonáme asi 340 operácií.

Nie ste však len lekár, vynikajúci diagnostik a operatér s „rukami modelára“, musíte byť aj psychológ, veď pacient od vás často čaká nemožné...

Áno, a nie vždy prinášam len dobré správy... Avšak keď pacient cíti, že robím maximum, naša spolupráca sa zvyčajne uberá pozitívnym smerom. Ako hovorili moji učitelia, a ja to môžem potvrdiť, niet krajšieho ocenenia ako úsmev vyliečeného pacienta. V tejto súvislosti si spomínam na najkrajší darček – bolo to červené jabĺčko od pacientky, ktorá na mňa vydržala čakať asi pol hodiny pred oddelením a povedala, že to je najkrajšie jabĺčko z jej záhrady... Poďakovala sa ním za to, čo sme pre ňu urobili. Viete, z podobných stretnutí a odoziev od pacientov čerpám ďalšiu energiu. Vyzdravení pacienti dodajú lekárovi silu aj za tých, čo majú chronické ťažkosti alebo trvalejšie poškodenie a ich liečenie je podstatne náročnejšie.

Máte nejaké obľúbené bratislavské zákutie, kde viete dočerpať energiu?

Hoci nie som rodený Bratislavčan, od čias štúdií mám k Bratislave domovský vzťah. Napĺňajú ma prechádzky v Starom Meste, v uličkách vynoveného centra. No je to aj príroda na Kolibe, kde sa dá načerpať stratená energia. Mám však veľmi rád kultúru v Bratislave – koncerty v Redute, SND, podujatia Kultúrneho leta... Pamätám si, ako sme účastníkov istého medzinárodného kongresu ortopédov ako hostitelia pozvali na krásne operné predstavenie do SND – dodnes spomínajú na historické priestory, vynikajúce predstavenie, na atmosféru, keď sa z balkóna historickej budovy divadla kochali bratislavskou náladou...

Za rozhovor ďakuje Beata Vrzgulová

Foto: Marek Velček